Symboly mesta

Heraldická komisia

Ministerstva vnútra SR posúdila návrh na erb mesta Giraltovce a konštatovala, že je vyhotovený v súlade s historickou predlohou a rešpektuje pravidlá heraldickej tvorby. Z uvedených dôvodov ho komisia odporúča na rijatie v mestskom zastupiteľstve a na používanie.

Erb Giraltoviec

V modrom štíte nad strieborným kosákom so zlatou rúčkou zlatý snop. Vlajku mesta tvorí sedem pozdĺžnych pruhov (žltý, modrý, biely, modrý, biely, modrý, žltý). Farebne vychádza z farieb mestského erbu a je jedinečná, vlastná len Giraltovciam.

Vlajka

Má mať pomer strán 2:3, ukončená má byť dvomi cípmi (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu vlajky.

Mestský erb – expertíza

Hoci sa v chotári obce našli archeologické nálezy už z eneolitu, dnešné Giraltovce vznikli až v 15. storočí. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, na čo poukazuje aj ich erb: v modrom štíte zlatý snop a pod ním strieborný kosák. Bez akéhokoľvek bližšieho komentára ho takto pripravil na uverejnenie už r. 1880 G. Tagányi. Dnes vieme, že predlohou tejto kresby bolo pečatidlo Giraltoviec z r. 1837 s kruhopisom: GIRALTH HELYSEG PETSETJE 1837. Jeho odtlačok sme našli na dokumente z r. 1868. Je isté, že Giraltovce používali erbové pečatidlo už aj hlboko pred rokom 1837, pravdepodobne s iným symbolom. V r. 1837 tu totiž pôsobil kovorytec, ktorý pečatidlo so snopom a kosákom vyryl aj mnohým ďalším okolitým obciam. Keďže tento erb je už všeobecne známy – navrhol ho Tagányi r. 1880 iba Giraltovciam, jeho kresbu uverejnil r. 1963 M. Markuš, teraz ho vo farebnom prevedení nájdeme spolu s ostatnými slovenskými mestskými erbmi v osobitnej heraldickej publikácii – niet dôvodu, aby mesto pri ňom nezostalo aj v súčasnosti.

 

Markuš, M.: Erby a pečate s poľnohospodárskou tematikou v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. V: Agrikultúra, 2, 1963, s. 224.
Novák, J.: Slovenské mestské a obecné erby. Martin, Osveta 1972, s. 159.
Petrovič, J.: Pečate miest a obcí Šarišskej župy. Diplomová práca 1978, s. 40 (sign. Dokumentu z 18. novembra 1854: ŠOBA Prešov, Šarišská župa, rôzne, f. 88, XVIII – 1853–58).
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava, Veda 1977. I. zv., s. 292 – 293.
MOL III. oszt. Altenburger pecsétgyüjtemánye, f. 41 Sáros megye.
Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, operáty katastrálnych máp, Šariš č. 81,82.